Cícer zaraďujeme medzi strukoviny. Preto je i jeho pestovanie pomerne podobné, ako napríklad pri fazuli. Základom sú však kvalitné semená. Na rozdiel od iných strukovín, na cícer nenarazíte v obchodoch až tak bežne. Použiť môžete samozrejme aj semená určené na konzumáciu. V tomto prípade však musíte nájsť naozaj čerstvý a kvalitný tovar. Ak sú semená čo i len trochu staršie, veľmi rýchlo strácajú klíčivosť. Tento problém poznajú veľmi dobre ľudia, ktorí si z neho chcú pripraviť strukovinové klíčky. Najlepšie bude, ak necháte niekoľko semien naklíčiť na skúšku a do výsadby sa pustíte až potom.

 
Aj keď to nie je pri strukovinách zvykom, môžete si predpestovať priesady. Ako sme už spomenuli s klíčením a kvalitnými semenami to môže byť pri cíceri trošku komplikované. Ak si však vypestujete priesady , na záhon budete sadiť iba rastliny, ktoré vám s istotou porastú.

 
Do voľnej pôdy cícer vysievajte až vtedy, keď nehrozia prízemné mrazy.Jedná sa o vyslovene teplomilnú rastlinu, takže aj nulové teploty, dokážu mladé výhonky poškodiť, alebo úplne zničiť. V južných oblastiach môžete začať už v prvej polovici apríla. Na chladnejších miestach počkajte až na máj. Keďže ide o rastlinku, ktorá rastie pomerne dlho, pomôžu vám už spomínané priesady.
Pokiaľ ste už cícer vysadili a príde prudké ochladenie, záhon prikryte netkanou textíliou. Ak ju nemáte po ruke, pokojne siahnite aj po klasickej hrubšej fólii. Do tej však vytvorte malé otvory, aby sa rastlinky nezadusili. Problémom môže byť aj plesnenie pôdy.
Jednotlivé semienka saďte minimálne desať centimetrov od seba. Môžete ich vysievať podobne ako fazuľu, teda po troch do jedného hniezda, avšak aj po jednom semienku.
 

Cícer obsahuje najme železo, horčík a selén. Je užitočný nie len pre nás, ale aj pre samotnú záhradu. Väčšina strukovín totiž funguje v akejsi symbióze spoločne s užitočnými baktériami, ktoré dokážu na ich koreňoch viazať dusík. Tým dodávajú živiny pôde a navyše nepotrebujú hnojenie.