Keď som sa dozvedela, že budem mať bábätko, bola som taká zmätená, že som nevedela či mám začať panikáriť, alebo sa tešiť. Bola som tak mimo, že som sa tešila a aj panikárila zároveň. No v konečnom dôsledku radosť oveľa prevýšila strach a ja som začala všetko plánovať. Od pôrodu, až po samotnú výchovu. Musím povedať, že plánovanie mi šlo oveľa lepšie, ako samotná realizácia. Najviac som sa bála pôrodu, mala som z neho totálny des a aj keď to bolo naozaj niečo hrozné, aspoň som naň bola dostatočne pripravená. Nikto ma však nepripravil na to, že keď svoje bábätko porodím, budem ho musieť začať aj vychovávať.

Zo začiatku sa to ešte celkom dá. Bábätko väčšinu času spí, keď mu nájdete vhodný rytmus, budí sa takmer načas, meníte mu plienky, kúpete ho a dávate mu jesť.

Tá pravá sranda začína vtedy, keď začne loziť a musíte ho stále zabávať. To moje bolo maximálne hyperaktívne a vo svojej postieľke nikdy dlho nevydržalo. Vedela som, že potrebuje svoj vlastný priestor, takže som mala novú výzvu v plánovaní. Vymyslieť, ako zariadim jeho kráľovstvo. Tak, aby bolo celé podľa jeho predstáv.

Dovolím si tvrdiť, že svojho syna naozaj poznám veľmi dobre. Vedela som, aký má vkus a vedela som, čo by vo svojom priestore chcel mať, no napriek tomu som sa mu snažila všetko ukázať, aby nemal pocit, že rozhodujem bez neho. Nakoniec to bola naozaj veľká zábava. Najväčšiu radosť mu ale aj tak urobila tapeta do detskej izby.

Zo začiatku ma to veľmi prekvapilo, no potom som si uvedomila, čo to pre takého malého človiečika znamená.

Za motív si vybral svoju obľúbenú rozprávkovú postavu, čo mi mohlo byť okamžite jasné. Práve vďaka tomu má pocit, že ho jeho hrdina neustále sprevádza. Musím povedať, že to bola naozaj dobrá voľba. Môj syn má ohromnú radosť a okrem toho to vyzerá skutočne fantasticky. Neoľutovala som.