Ak niečo naozaj milujem, tak sú to plesy. Plesy sú jednoducho moje úplne všetko. Prvý raz som bola na plese, keď som mala šestnásť rokov a odvtedy som si nenechala ujsť ani jednu príležitosť, aby som tam šla. Dokonca som šla na ples, aj keď som mala teplotu, aj keď som mala angínu. Bolo to pre mňa niečo neuveriteľné a práve preto som musela ísť skutočne všade, kam som len mohla. Nezáležalo mi na tom či to bol retro ples, či to bol cigánsky ples, alebo jednoducho ples na hocijakú tému, dôležité bolo, že to bol ples. A to ma tešilo úplne najviac na celom svete.



Na plese som bola vždy sama sebou. Pretože som sa mohla vyparádiť. Tak som sa nemohla obliecť nikdy inokedy. A to ma robilo šťastnou, neviete si predstaviť ako.

Bavilo ma obliecť sa do krásnej róby a na malú chvíľu sa hrať na princeznú. Povedzme si úprimne, ktorú ženu by to netešilo? Veď práve preto tak rady chodíme na plesy, na svadby a na rôzne večere. Toto nás teší, pretože práve tu sa môžeme prejaviť. Sme vtedy svoje a necháme prejaviť tú kráľovnú, ktorá v nás jednoducho prebýva práve v takýchto chvíľach, kedy môžeme byť kýmkoľvek.

Môžeme byť antickou bohyňou, bohémskou kráľovnou alebo jednoducho len ženou, ktorá sa chce pekne obliecť. Nie je to také ťažké, no nie? Stačí sa len zamyslieť nad tým, čo vlastne chceme.



Ku šatám však automaticky patrí aj vizáž. A práve to je na tom dôležité. Dáte si výrazný rúž, ardell mihalnice, ktoré urobia s vašimi očami svoje a môžete ísť do sveta, no nie? Takto zažiarite na každej jednej akcii, na ktorú pôjdete. Je to však len na vás, no musíte byť so sebou spokojná. Aj ja som bola spokojná, no napriek tomu som vedela, že sa to dá aj oveľa lepšie. A preto som sa s každým rokom snažila svoje hranice posunúť a veriť tomu, že to dám. Ako sa pripravujete na ples vy? Alebo to vôbec neriešite?