Paneláky oslávili svoj vzostup v minulom storočí. V tých časoch to bolo niečo nové a výnimočné pre obyčajných ľudí, ktorí dovtedy bývali len v rodinných domoch. Takto mohli získať viac susedov, vidieť ulicu z vyššej perspektívy a nemusieť sa starať o záhrady a údržbu domu. Pre mnohých ľudí to bolo vykúpenie z otravného záhradníčenia, kosenia trávy a podobných záležitostí, ktoré nemali za potreby vykonávať každý rok znova a znova.

A tak sa veľké množstvo ľudí presťahovalo do panelových domov. Vtedy to bolo veľká novinka a každý si to chválil. Aj tí, čo boli spokojní v rodinných domoch začínali pochybovať o svojom rozhodnutí zostať v rodnom dome. Paneláky mali jednoducho svoje čaro a okúzlili veľkú časť obyvateľstva.

Každá minca má však dve strany.

Postupom času sa dostáva až do nového tisícročia, kedy sú paneláky stále populárne, ale už nie natoľko ako predtým. Vyskytli sa totiž rôzne problémy, o ktorých prví obyvatelia nemali ani tušenia. Napríklad to, že nemôžete byť príliš hlučný, pretože cez panelové steny (alebo skôr papierové steny) počuť takmer všetko. Niektorí obyvatelia sa sťažovali dokonca, že im preniká smrad zo susedovho záchoda. S tým už sa naozaj neradno zahrávať.

V dnešných časoch sa susedia takmer ani nepoznajú, pretože každý je zahľadený viac-menej len do seba. Najpopulárnejší je virtuálny svet a my v ňom veselo zostávame zatvorený. V paneláku treba takisto prispieva do spoločného fondu na opravy a to znamená, že keď sa opravuje strecha poskladajú sa na to všetci obyvatelia paneláku. A to je jedno, či tam bývajú na stálo alebo iba dočasne. Spoločne sa tiež platí elektrina, ktorá sa využíva na chodbách, v pivniciach a na výťah. To znamená, že keď sa nedajbože nejaký váš super sused napojí na čierno na túto elektrinu, vy sa mu poskladáte na splátky. A podobné záležitosti, ktoré pochopia len tí ľudia, ktorí v paneláku bývali, bývajú alebo budú bývať.